Túžba uprostred temnoty

Všetci o nej vieme, každého z nás sa už dotkla...

Hovorím o chvíli:

Keď aj jasný deň nám príde ako bezmesačná noc,

keď žiadna sila nepríde nám na pomoc,

chvíľa, keď nám príde naša snaha zbytočná,

chvíľa, keď nás temnota opantá...

Všetky naše ciele, zdajú sa nám prázdne,

dni na tejto zemi iba zrnká piesku márne,

chvíľa, keď sa šťastie od nás odvráti,

keď každý deň príde nám ako piatok trinásty...

Čo nám však dá silu kráčať ďalej?

Čo nám dá silu vykročiť po ceste pravej?

Čo nám dá silu opäť na nohy sa vzoprieť?

Čo nám dá silu svoju ťarchu o kúsok viac odvliecť?

Túžba, spraviť našich blízkych šťastnými,

Túžba, spraviť ich dni krásnymi,

Túžba, úsmev v ich očiach zapáliť,

Túžba, myšlienku z ich straty aspoň na okamih oddialiť...