Prekliate spomienky

Spomienky,

kedy zmiznete?!

v minulosť sa rozplyniete?

Kričať prestanete?!

Navždy ma opustíte?!

Ste strachom,

tichým tieňom,

čiernou čiarou,

čo ťahám za sebou.

Nechcem vás vidieť,

šepkáte mi do ucha!

Chcem utiecť,

prenasledujete ma!

Nenávidím vás,

a predsa vás potrebujem,

na vašich krídlach,

nesiete čo milujem!

Moju rodinu,

lásku,

nežné dotyky,

ach Vy prekliate spomienky!

Ráno ma vítate,

pobavene sa vyškierate,

večer zas,

so mnou si líhate!

Čo ma vykúpi,

z vašich pút,

čo rozjasní,

ten tmavý kút?

Medzi stovkami tieňov,

temných obrazov,

mihá sa,

 blýska sa,

spomienka,

 plná zaľúbenia!